Objekty Messierovho katalógu – M92

M92 je guľová hviezdokopa nachádzajúca sa súhvezdí Herkules. Jej vzdialenosť od Zeme je približne 27 000 svetelných rokov. Objavená bolo v roku 1777 Johannom Elertom Bodem. Na jej pozorovanie nám stačí aj obyčajny trieder.

M92 som fotil v marci 2025 pomocou SW Quattro 150P f/4 spolu s kamerou ZWO ASI 533 MC Pro a filtrom Optolong L-Pro. Celková doba snímania hviezdokopy bola 4 hodiny a 12 minút.

Guľová hviezdokopa M92

Viac info možno nájsť na https://app.astrobin.com/i/drcblg

Objekty Messierovho katalógu – M53

M53 je guľová hviezdokopa nachádzajúca sa v súhvezdí Vlasy Bereniky. Bola objavená Johannom Elertom Bode v roku 1775. Vzdialenosť do Zeme je približne 60 000 svetelných rokov. Patrí medzi pomerne jasné guľové hviezdokopy, na jej pozorovanie stačí aj triéder.

Hviezdokopu som fotil v marci 2025 pomocou SW Quattro 150P f/4 a kamerou ZWO ASI 533 MC Pro s filtrom Optolong L-Pro. Celkový čas integrácie bol 5 hodín 30 minút.

Guľová hviezdokopa M53

Viac informácií možno nájsť na https://app.astrobin.com/i/filfaz

Objekty Messierovho katalógu – M57

Pod katalógovým názvom M 57 sa nachádza planetárna hmlovina, inak známa aj ako Prstencová hmlovina. Hmlovina sa nachádza v súhvezdí Lýra a objavil ju Charles Messier v roku 1779. M 57 je od Zeme vzdialená približne 2000 až 2300 svetelných rokov. Na hmlovinu sa pozeráme akokeby zvrchu, tj smerom na jeden jej pól, preto má pekný kruhový tvar s hviezdou v strede. Priemer hmloviny je približne 0,9 svetelného roka a hmlovina sa rozpína rýchlosťou 20 až 30 km/s. Z toho sa dá usúdiť, že hmlovina sa začala rozpínať pred približne 1600 až 1800 rokmi.

Hmlovinu som fotil ešte v máji 2024 s celkovou dobou integrácie 9 hodín a 30 minút. Kvôli menšej uhlovej veľkosti som použil ďalekohlad s dlhšou ohniskovou vzdialenosťou SvBony Sv503 102 ED f/7 v kombinácii s kamerou ZWO ASI 533 MC Pro a filtrom Optolong L-Pro.

Planetárna hmlovina M57

Viac info: https://astrob.in/eo46wr/B/.

Objekty Messierovho katalógu – M41

Objekt M41 je otvorená hviezdokopa v súhvezdi Veľký pes. Táto otvorená hviezdokopa bola objavená v roku 1654 Giovannim Battistom Hodiernom. Od Zeme je vzdialená približne 2300 svetelných rokov. Hviezdokopa je pomerne jasná a keďže sa nachádza v súhvezdí Veľký pes, tak je peknou ozdobou zimnej oblohy na severnej pologuli.

M41 som fotil v Novembri 2024 klasickou zostavou SW Quattro 150P f/4 a ZWO ASI 533 MC Pro. Celkový čas integrácie bol 1 hodinu a 45 minút.

Otvorená hmlovina M41

Viac info: https://astrob.in/f04nbt/0/

Objekty Messierovho katalógu: M31

M31 je známa galaxia nachádzajúca sa v súhvezdí Androméda. Je to najjasnejšia galaxia na severnej pologuli, viditeľná voľným okom na tmavej oblohe. Preto ju je možné poznať aj pod názvom Veľká hmlovina v Androméde.

Vzdialenosť M31 od Zeme je približne 2,5 milióna svetelných rokov. Spolu s našou Galaxiou patrí do Miestnej skupiny galaxií a je aj zároveň najväčšou galaxiou v tejto skupine. Oproti našej Galaxii má M31 dvojnásobný počet hviezd.

M31 som fotil v septembry 2024. Keďže uhlovo je to dosť veľký objekt, šesťkrát vačší ako Mesiac v splne, zvolil som ďalekohľad s kratším ohniskom. Konkrétne Askar FMA180 Pro f/4.5. Na čiastočné potlačenie svetelného znečistenia som využil filter Optolong L-Pro s kamerou ZWO ASI 533 MC Pro. Celková doba integrácie bola 12 hodín a 24 minút.

Veľká galaxia v Androméde – M31

Viac informácií možno nájsť na https://astrob.in/qbdg0q/B/.

Objekty Messierovho katalógu – M45 (verzia 2)

V marci tohto roku som fotil známu otvorenú hviezdokopu M 45 – Plejády, alebo tiež známu aj ako hviezdokopa Sedeme sestier. Pôvodný článok aj s opisom tejto hviezdokopy možno nájsť na tomto mieste (Objekty Messierovho katalógu – M45).

Keďže v marci som mal na hviezdokopu menej času, rozhodol som sa ju znovu odfotiť teraz v novembri s tým, že jej venujem celú noc.

Rozdiel medzi pôvodnou a touto verziu je v čase integrácie. Pokiaľ prvá verzia bola snímaná iba 1 hodinu a 36 minút, tak druhá verzia bola snímaná už celú noc s výslednou dobou integrácie 8 hodín a 44 minút. Na tejto druhej verzie vidno aj viac detailov a detaily nie sú ovplyvnené šumom, pretože sa zvýšil aj pomer signálu ku šumu (SNR – signal noise ratio). Pri prvej verzii vychádza z hrubých výpočtov SNR 10 tak už pri druhej verzi je SNR 22.

Na fotenie som použil rovnakú techniku ako pri prvej verzii, tj. SW Quattro 150P f/4 s komakoretorom a reduktorom 0.86x s výslednou svetelnosťou f/3.45, kamera ZWO ASI 533 MC Pro v kombinácii s filtrom Optolong L-Pro.

A výsledná snímka:

M45 – Plejády
Pokračovať v čítaní

Messierove objekty M84 a M86 (a zopár kvazarov)

M84 a M86 sú galaxie nachádzajúce sa v súhvezdí Panna. Spolu s ďaľšími galaxiami tvoria Kopu galaxií v Panne. V rámci tejto kopy spolu s ďaľšími galaxiami (NGC 4435, NGC 4438, NGC 4458, NGC 4461, NGC 4473, NGC 4477) tvoria aj Markarianovu reťaz, zdanlivo vytvárajúcu na oblohe krivku. Reťaz je pomenovaná po arménskom astronómovi Benjaminovi Egishevich Markarianovi, ktorý objavil, že galaxie v tejto reťazi sa pohybuju rovnakým smerom.

M84 je eliptická galaxia a objavil ju Charles Messier v roku 1781. Jej vzdialenosť od Zeme je 55 miliónov svetelných rokov. V rámci Kopy galaxií v Panne sa nachádza v jej strede.

M86 je takisto eliptická galaxia a taktiež ju objavil Charles Messier v roku 1781. Od Zeme je vzdialená približne 56 miliónov svetelných rokov.

Obidve galaxie sú zdanlivo blízko seba, takže v ďalehoľade so širším zorným polom sa zobrazia súčasne.

Galaxie (Markarianovu reťaz) som fotil ešte marci 2025 počas dvoch nocí s celkovou dobou integrácie 14 hodín a 54 minút. Ako výbavu som použil SW Quattro 150 P f/4 s komakorektorom a reduktorom 0.86x. Kamera bola použitá ZWO ASI 533 MC Pro s filtrom Optolong L-Pro.

Ako výsledok je táto snímka:

Markarianova reťaz (M84, M86, NGC 4438)
Pokračovať v čítaní

Objekty Messierovho katalógu: M15

M15 je guľová hviezdokopa nachádzajúca sa v súhvezdí Pegasus. Objavil ju Jean-Dominique Maraldi v roku 1746 a Charles Messier ju pridal do svojho katalógu v roku 1764. Jej vek je približne 12 miliárd rokov, veľkosť je asi 175 svetelných rokov a veľkosťou sa pravdepodobne radí medzi najväčšie guľové hviezdokopy v našej Galaxii. Je docela jasná, zdanlivá jasnosť je 6,2 magnitúdy a je teda celkom ľahko pozorovateľná aj malými ďalekohľadmi. Zaujímavosťou môže byť, že v jej jadre sa pravdepodobne vyskytuje čierna diera.

Túto guľovú hviezdokopu som fotil ešte v júni tohto roka pomocou SW Quattro 150P a kamerou ZW ASI 533 MC Pro. V tomto čase bola akurát obloha presvetlená Mesiacom takmer v splne, takže hviezdokopy sú skvelými kandidátmi počas presvelených nocí Mesiacom.

A výsledná fotka:

M15 – guľová hviezdokopa

Viac info možno nájsť na https://astrob.in/cxjfvi/0/.

Objekty Messierovho katalógu: M106

Pod označním M106 sa skrýva špirálová galaxia v súhvezdí Poľovné psy. Objavil ju v roku 1781 Pierre Méchain. Galaxiu taktiež pozoroval Charles Messier, ale keďže jeho katalóg už bol vydaný, tak sa do neho nedostala. Dostala sa do neho až následne v roku 1947, keď ju pridala Helen Sawyerová Hoggová.

Pokračovať v čítaní

Objekty Messierovho katalógu: M65 a M66

M65 a M66 sú galaxie, ktoré sa na oblohe nachádzajú blízko seba. Spolu s galaxiou NGC 3628 tvoria skupinu interagujúcich galaxií M66, známou aj pod názvom Leo triplet. Skupina je vzdialená od Zeme približne 35 miliónov svetelných rokov.

Na oblohe sa nachádzajú v súhvezdí Lev. Objavil ich Charles Messier v roku 1780. Obe sú to špirálové galaxie a sú spolu gravitačne zviazané.

Na snímke nižšie možno vidieť všetky tri galaxie spolu s popisom ich názvu. V galaxiách M65 a M66 rozoznať špirálové ramená, kďežto na galaxiu NGC 3628 akokeby sme sa pozerali z boku.

Leo triplet – M65 v modrej kružnici hore, M66 v modrej kružnici dole a NGC3628 v červenej kružnici
Pokračovať v čítaní