M47 je otvorené hviezdokopa v súhvezdí Zajac, ktorá je od Zeme vzdialená približne 1500 svetelných rokov. Jej vek sa odhaduje na približne 78 miliónov rokov. Hviezdokopa obsahuje približne 500 hviezd.
Objavená bol pred rokom 1654 Giovannim Batistom Hodiernom a potom aj v roku (znovuobjavená) Charlesom Messierom v roku 1771.
LDN 1235 je temná a reflexná hmlovina v súhvezdí Kepfeus. LDN znamená, že sa nachádza v Lynds Catalog of Dark Nebulae (https://heasarc.gsfc.nasa.gov/W3Browse/nebula-catalog/ldn.html), Lyndovom katalógu tmavých hmlovín. Svojim tvarom pripomína hlavu žraloka, preto aj jej „ľudový“ názov žraločia hmlovina. Vzdialenosť hmloviny od Zeme je približne 650 svetelných rokov a je dlhá približne 15 svetelných rokov. Hmlovina je tvorená medzihviezdnym prachom dostatočne hustým, aby zakryla hviezdy v pozadí.
Na snímku vidno dve modré menšie reflexné hmloviny, vdB149 a vdB150. Svojou farbou oživujú temnú hmlovinu.
Keďže hmlovina je dosť veľká a chcel som zachytiť aj okoli hmloviny, rozhodol som sa fotiť s Askarom FMA180 Pro. A pretože ide o temnú a nie emisnú hmlovinu, stačil mi filter Optolong L Pro. Celkový čas integrácie bol 5 hodín 45 minút.
Plejády sú známa otvorená hviezdokopa v súhvezdí Býk. Poznať ich aj pod názvom Sedem sestier alebo Kuriaka. Charles Messier ich zaradil do svojho katalógu 4. marca 1769 pod číslom 45, takže nesú označenie M45. Lenže Plejády boli známe už od staroveku a boli spomínané v dielach Homéra alebo Ptolemaiosa.
V týchto dňoch možno nad západným obzorom pozorovať relatívne jasnú kométu, teda minimálne nejakým binokulárom. Jej názov je 12/P Pons-Brooks a patrí do skupiny Halleyových komét, keďže jej obežná doba je 71 rokov. Kométa bola objavená v roku 1812 Jean-Louis Ponsom a neskôr znovu Williamom Robertom Brooksom v roku 1833.
M3 je guĺová hviezdokopa v súhvezdí Poľovné psy. Túto hviezdokopu objavil Charles Messier v roku 1764. Jej vzdialenosť od Zeme je približne 32 600 svetelných rokov a jej vek je asi 11,4 miliardy rokov. Obsahuje okolo 500 000 hviezd. Je to jedna z najjasnejších guľových hviezdokôp (vizuálna magnitúda 6.2, takže vhodná aj pre menšie ďalekohľady).
Na fotenie som použil nový ďalekohľad SvBony Sv503 ED 102 f/7 s rovnačom a reduktorom poľa SvBony Sv193 0.8x, taže výsledná sveteľnosť bola f/5.6. Ako vidno, okolo jasných hviezd sa vytvára modré/purpulové halo. Keďže som použil aj filter Optolong L-Pro, tak toto halo môže byť spôsobené buď ďalekohľaďom, alebo filtrom alebo kombináciou ďalekohľadu a fitlra. Toto určite si ešte pretestujem. Ale pri SkyWatcher Evostar 80 ED som takéto halo nespozoroval.
M79 je guľová hviezdokopa v súhvezdí Zajac. Bola objavená v roku 1780 Pierrom Méchainom. Jej vzdialenosť je približne 42 000 svetelných rokov. Pravdepodobne sa ale nachádza mimo našej Galaxie, ale v trpazličej galaxii Veľký pes. Samotná veľkosť guľovej hviezdokopy je 118 svetelných rokov. Guľové hviezdokopy sa vyznačujú tým, že sa v nich nachádzajú veľmi staré hviezdy, na rozdiel od otvorených hviezdokôp, kde sa naopak nachádzajú mladé hviezdy. Vek tejto hviezdokopy je približne 11,7 miliardy rokov.
M79 som fotil ešte minulý rok, 2023 v novembri. Celková doba integrácie bola len 1 hodina a 36 minút. To si myslím, že je dostatok času iba na stelárny objekt, to je objekt bez hmlovín a jemných štruktúr.
M38 je otvorená hviezdokopa v súhvezdí Povozník. Hviezdokopa bola objavená Giovannim Batistom Hodiernom v roku 1654. M38 patrí medzi najjasnejšie otovoréné hviezdokopy. Jej vzdialenosť od Zeme približne 3480 svetelných rokov a jej priemer je približne 13 svetelných rokov. Nie je ani tak stará, jej vek je asi 290 000 000 rokov.
Celkový čas fotenia, integrácie bol 1 hodina a 42 minút a výbavu, ktorú som použil možno nájsť (aj s viac informáciami) na https://astrob.in/y0p5yy/0/.
Orión je azda najznámejšie súhvezdie zimnej oblohy. Predstavuje mytologického lovca, ktorý sa bráni pred útočiacim býkom.Svojim tvarom sa taktiež podobá motýlu. V Orióne sa nachádzajú aj dve z desiatich najjasnejších hviezd, Betelgueze a Rigel. A pritom Betelgueze je červený nadobor v záverečnom štádiu, takže kedykoľvek sa z neho môže stať veľmi jasná supernova.
V článku PixInsight – kalibračné snímky som popísal ako urobiť kalibračné snímky, teda master bias, master dark a master flat. V tomto článku popíšem ako robím kalibráciu a integráciu light snímkov (teda snímky objektu) s použitím predtým vytvorených master snímkov.