V galaxii NGC 4205 bola objavená 17. marca 2026 supernova 2026fvx. Bola objavená zariadením LAST (The Large Array Survey Telescope). Supernova je ešte dostatočne jasná, tak som sa ju pokúsil odfotiť. Použil som SW Quattro 150P f/4 + SvBony SV605MC + L filter.
V súhvezdí Perzea sa nachádza najbližšia planetárna hmlovina, jej názov je Sh2-216. Jej vzdialenosť od Zeme je približne 420 svetelných rokov. Jej vek je odhadovaný na približne 600 000 rokov, takže sa zaraďuje medzi najviac známe najstaršie planetárne hmloviny. V jej strede sa nachádza pozostatok po výbuchu, hviezda typu biely trpaslík. Hmlovina bola objavená v roku 1959 Stewartom Sharplessom.
Hmlovinu som fotil v Novembri 2025 v palete HOO, keďže sa mi páči je prevedenie v červeno-modrom sfarbení. Bol to jeden z mojich najdlhších projektov čo sa týka celkového času integrácie, viac ako 53 hodín.
IC 434 je jasná emisná hmlovina v súhvezdí Orión. Bola objavená Williamom Herschelom v roku 1786. Jej vzdialenosť od Zeme je asi 1260 svetelných rokov a jej veľkosť je približne 42 X 85 svetelných rokov.
Hmlovina je oblasť ionizovaného vodíka, HII. Za jeho ionizáciu je zodpovedná hviezda Sigma Orionis.
Tento objekt som fotil v januári 2026 v palete SHO pomocou ďalekohľadu SvBony SV555. Aj keď je snímok v palete SHO, na jeho získanie som použil farebnú kameru ZWO ASI 533 MC Pro s filtrami SvBony Sv220 Ha&OIII a SII&OIII.
Hmloviny IC 405 a IC 410 nachádzajúce sa v súhvezdí Povozník som fotil už v decembri 2024 (https://martin-in.space/index.php/2025/07/18/ic-405-hmlovina-horiaca-hviezda). Vtedy som ale použil inú kompozíciu, keď som sa to záberu snažil dostať aj hmloviny mimo hlavných objektov a hlavne otvorenú hviezdokopu M35. Teraz, fotené v decembri 2025, som sa sústredil na hlavné objekty.
Použil som rovnakú techniku, teda objektív Askar FMA180 f/4.5 Pro, kameru ZWO ASI 533 MC Pro a filter Optolong L-Enhance.
Výsledná fotka:
IC 405 a IC 410
Hmlovina IC 405 je v hornej časti obrázku a hmlovina IC 410 v spodnej.
Po necelých dvoch rokoch sa nad Slovenskom opäť objavila jasnejšia polárna žiara viditeľná voľným okom (slabších, viditeľných na fotografiách bolo oveľa viac). Síce nebola taká jasná ako v máji 2024, ale jej pozorovanie stálo za to. A tu je zopár fotiek polárnej žiary z 19. 1. 2026:
Hmlovina IC 5070 je známa aj pod názvom hmlovina Pelikán. Nachádza sa v súhvezdí Labute, a je susednou hmlovinou hmloviny Severná Amerika (NGC 7000). Hmlovina je oblasťou HII, takže sa jedná o emisnú hmlovinu. Jej vzdialenosť od Zeme je približne 1800 svetelných rokov.
Hmlovinu som fotil v júni 2025 a bol to môj prvý reálny objekt, ktorý som fotil v palete SHO. Celkovo som nafotil a zintegroval cez 21 hodín. Na každý kanál SHO som získal 6 hodín a 40 minút a zvyšok som nafotil pre RGB na hviezdy.
SH2-290 je planetárna hmlovina v súhvezdí Raka. Je známa aj pod označením Abell 31. Jej vzdialenosť je odhadovaná na približne 2000 svetelných rokov. V strede hmloviny sa nachádza biely trpaslík, pozostatok po po výbuchu supernovy. Hmlovina je zložená hlavne z vodíka a kyslíka.
Hmlovinu som fotil vo februári 2025 pomocou SW Quattro 150P f/4 a kamerou ZWO ASI 533 MC Pro. Pre zvýraznenie vodíkovej a kyslíkovej časti som použil dualband filter Optolong L-Enhance.
Polárka je najjasnejšia hviezda súhvezdia Malá Medvedica, alebo aj skôr známeho asterizmu Malý voz. Okrem toho ju všetci poznajú ako hviezdu, ktorá sa nachádza blízko severnému svetovému pólu.
Smerom ku Polárke sa pozeráme mimo našu Galaxiu a preto sa môže táto oblasť zdať chudobná na hviezdy a objekty hlbokého vesmíru. Teda tak trochu nudná. Bol som zvedavý čo by sa dalo v okolí Polárky zachytiť dlhými expozíciami a tak som sa rozhodol okolie Polárky odfotiť. Po spracovaní snímkov sa ukázalo, že táto oblasť nie je vôbec nudná. Ako sa ukázalo týmto smerom nachádza veľké množstvo oblakov plynu. Sú známe pod skratkou IFN – Integrated Flux Nebula a sú ožiarené okolitými hviezdami.
V týchto dňoch sa na večernej oblohe nachádza pomerne jasná kométa C/2025 A6 (Lemmon). Pomerne jasná, lebo dosahuje približne jasnosť 4 magnitúdy a tým pádom by mala byť vidieť aj voľným okom v oblastiach s tmavou oblohou. Inak je pohodlne viditeľná už malom triedry.
Kométa bola objavená 3. januára 2025 pomocou prehliadky oblohy Mount Lemmon Survey. V tom čase bola jej vzdialenosť od Zeme 4,5 AU (astronomickej jednotky – stredná vzdialenosť Slnko – Zem, čo je približne 149,6 milióna km). Kométa prejde prerihéliom 8. novembra 2025 a najbližšie k Zemi bola 21. 10. 2025. Do konca októbra by mala ešte mierne zjasňovať. Jej obežná doba okolo Slnka bol 1350 rokov a nová obežná doba po nadchádzajúcom prechode perihéliom sa skráti na 1150 rokov.
Kométu sa mi zatiaľ podarilo vyfotiť len tak dokumentačne, kvôli nepriaznivému počasiu. Prvýkrat 2. októbra 2025:
Pod skratkou LBN sa skrýva katalóg s názvom Lynds‘ Catalogue of Bright nebulae, teda Lyndsov katalóg jasných hmlovín. Tento katalóg bol vytvorený Beverlym Lyndsom v roku 1960 a obsahuje 1125 objektov.
Keďže tento katalóg obsahuje celkom zaujímavé objekty, tak som sa mu začal trochu venovať a tu je zopár mojich fotografických pokusov.
LBN 534
LBN 534 je veľký molekulárny oblak v súhvezdí Androméda.