Úplné zatmenie Slnka – Španielsko 2026

Dňa 12. augusta 2026 sa uskutočnilo úplne zatmenie Slnka. V Európe ho bolo možné pozorovať na Islande a v Španielsku. Pre lepšiu štatistiku počasia som sa rozhodol odpozorovať zatmenie v Španielsku, konkrétne v oblasti Villalba de la Sierra, oblasť národného parku Serrania de Cuenca. Táto oblasť je takisto aj oblasťou tmavej oblohy.

Zatmenie prebiehali pri západe Slnka, takže bolo nevyhnutné nájsť rovný severo-západný obzor bez prvkov, ktoré by zakryli Slnko. Takéto miesto som našiel neďaleko obce, konkrétne neďaleko Mirador Astronomico de Villalba de la Sierra. Toto miesto bolo určené úradmi aj ako oficiálne miesto pozorovania pre verejnosť, keďže v tom čase v Španielsku bolo vysoké riziko lesných požiarov a úrady vydali zákazy vjazdov áut na lesné cesty.

Zatmenie začalo samozrejme čiastočným zatmením, čo nebolo pre mňa nič výnimočné. Takíchto zatmení som videl už viackrát. Zlom prišiel keď nastalo úplné zatmenie. Ten pocit sa nedal opísať. Zrazu zmizlo Slnko, okolo neho za rozžiarila červená žiara – koróna. Ten pohľad ešte zlepšoval západ Slnka, farby boli živšie. Keďže som mal pri sebe aj triéder 7×50 tak som neodolal a pozrel sa na zakryté Slnko triédrom. Ďalší úžasný pohľad. Koróna krásne vynikla a navyše ako čerešnička na torte bolo vidno peknú protuberanciu na ľavej strane Slnka. Nevýhoda bolo, že zatmenie trvalo iba krátko, niečo cez jednu minútu.

Na fotenie nebol veľmi čas, kvôli krátkej dobe zatmenia, tak aspoň nejaké dokumentačné fotky.

Diamantový prstenec – posledná fáza pred úplným zatmením Slnka
Úplné zatmenie Slnka

Budúci rok bude opäť úplné zatmenie Slnka a bude opäť prechádzať Španielskom (a severnou Afrikou, kde budú lepšie podmienky), takže si to určite nenechám ujsť.

Zopár fotiek okolia.

Mirador Astronomico de Villalba de la Sierra
Pohľad na dedinu Villalba de la Sierra
Na zatmenie sa prišili pozrieť aj kozy

Leo I

Leo I je trpasličia sféroidálna galaxia, ktorá patrí medzi satelitné galaxie Mliečnej cesty. Nachádza sa v súhvezdí Leva, len necelých 12 uhlových minút od jasnej hviezdy Regulus – preto sa jej niekedy hovorí aj Regulus Dwarf. Od Zeme je vzdialená približne 820 000 svetelných rokov, čo z nej robí jednu z najvzdialenejších známych satelitných galaxií Mliečnej cesty.

Objavil ju v roku 1950 americký astronóm Albert George Wilson, a to na fotografických doskách vznikajúcich v rámci prehliadky oblohy National Geographic Society – Palomar Observatory Sky Survey, snímaných 48-palcovým Schmidtovým ďalekohľadom na observatóriu Palomar.

Leo I má veľmi nízky povrchový jas, takže aj napriek pomerne veľkému uhlovému priemeru ju amatérske ďalekohľady zachytia len ťažko a vyžaduje si tmavú oblohu. Blízkosť žiarivého Regulu robí z galaxie jeden z pozorovateľsky najnáročnejších objektov Miestnej skupiny galaxií, keďže jej svetlo v žiare hviezdy takmer zaniká. Zaujímavá je aj jej história tvorby hviezd – väčšina hviezd v nej vznikla v období pred približne 6 až 2 miliardami rokov, pričom tvorba nových hviezd sa výrazne spomalila až asi pred miliardou rokov. Vďaka tomu patrí medzi „najmladšie“ trpasličie sféroidálne satelity Mliečnej cesty. Galaxia má tiež jednu z najvyšších nameraných hustôt tmavej hmoty spomedzi klasických trpasličích sféroidálnych galaxií a niektoré štúdie v jej strede naznačujú prítomnosť masívnej čiernej diery, hoci táto otázka zatiaľ nie je definitívne uzavretá.

Galaxiu som fotil na ďalekohľade Sky-Watcher Quattro 150P s kamerou SVBony SV605MC na montáži Sky-Watcher HEQ5 PRO, cez LRGB filtre. Na výslednú fotografiu som strávil spolu 25 hodín a 30 minút expozície.

Leo I

Viac info: https://app.astrobin.com/i/jvjwbi

Objekty Messierovho katalógu – M78

Messier 78, katalógovo tiež známy ako NGC 2068, je jednou z najjasnejších reflexných hmlovín na nočnej oblohe.

Objavil ho francúzsky astronóm Pierre Méchain v roku 1780. Krátko na to ho do svojho katalógu zaradil aj Charles Messier.

M78 sa nachádza v súhvezdí Orión (Orión), severne od známej Veľkej hmloviny v Orióne (M42). Od Zeme je vzdialená približne 1 600 svetelných rokov.

Ide o reflexnú hmlovinu (reflection nebula) – oblak prachu a plynu, ktorý sám nevyžaruje svetlo, ale odráža a rozptyľuje svetlo blízkych mladých hviezd, čo mu dáva charakteristický modrastý nádych.

M78 som fotil ešte vo februári a marci 2025. Celková doba integrácie bola takmer 8 hodín.

M 78

Viac info: https://app.astrobin.com/i/41mzk6

Objekty Messierovho katalógu – M5

M5 je guľová hviezdokopa nachádzajúca sa v súhvezdí Hada .Hviezdokopa bola objavená v roku 1702 Gottfriedom Kirchom. Patrí medzi jasnejšie objekty hlbokého vesmíru, pretože na tmavej oblohe sa objaví aj bez ďalekohľadu človeku s dobrým zrakom. Jej jasnosť je 5,6 magnitúdy.

M5 je vzdialená od Zeme približne 24 500 svetelných rokov a vek sa odhaduje na 10 miliárd rokov.

Tento objekt som fotil v apríli 2026 pomocou SW Quattro 150P f/4, kamerou SvBony Sv605MC s filtrami RGB od SvBony. Celkový čas integrácie bol 6 hodín a 40 minút.

Výsledná fotka:

M5

Viac info: https://app.astrobin.com/i/f37ev9

Supernova 2026fvx

V galaxii NGC 4205 bola objavená 17. marca 2026 supernova 2026fvx. Bola objavená zariadením LAST (The Large Array Survey Telescope). Supernova je ešte dostatočne jasná, tak som sa ju pokúsil odfotiť. Použil som SW Quattro 150P f/4 + SvBony SV605MC + L filter.

2026fvx v NGC 4205

Planetárna hmlovina Sh2-216

V súhvezdí Perzea sa nachádza najbližšia planetárna hmlovina, jej názov je Sh2-216. Jej vzdialenosť od Zeme je približne 420 svetelných rokov. Jej vek je odhadovaný na približne 600 000 rokov, takže sa zaraďuje medzi najviac známe najstaršie planetárne hmloviny. V jej strede sa nachádza pozostatok po výbuchu, hviezda typu biely trpaslík. Hmlovina bola objavená v roku 1959 Stewartom Sharplessom.

Hmlovinu som fotil v Novembri 2025 v palete HOO, keďže sa mi páči je prevedenie v červeno-modrom sfarbení. Bol to jeden z mojich najdlhších projektov čo sa týka celkového času integrácie, viac ako 53 hodín.

Výsledná snímka:

Sh2-216

Viac informácií a detailnejšia snímka je tamto odkaze: https://app.astrobin.com/i/qtn1ag

IC 434

IC 434 je jasná emisná hmlovina v súhvezdí Orión. Bola objavená Williamom Herschelom v roku 1786. Jej vzdialenosť od Zeme je asi 1260 svetelných rokov a jej veľkosť je približne 42 X 85 svetelných rokov.

Hmlovina je oblasť ionizovaného vodíka, HII. Za jeho ionizáciu je zodpovedná hviezda Sigma Orionis.

Tento objekt som fotil v januári 2026 v palete SHO pomocou ďalekohľadu SvBony SV555. Aj keď je snímok v palete SHO, na jeho získanie som použil farebnú kameru ZWO ASI 533 MC Pro s filtrami SvBony Sv220 Ha&OIII a SII&OIII.

Samotný snímok:

IC 434

Viac info: https://app.astrobin.com/i/s5ge5g

IC 405 a IC 410

Hmloviny IC 405 a IC 410 nachádzajúce sa v súhvezdí Povozník som fotil už v decembri 2024 (https://martin-in.space/index.php/2025/07/18/ic-405-hmlovina-horiaca-hviezda). Vtedy som ale použil inú kompozíciu, keď som sa to záberu snažil dostať aj hmloviny mimo hlavných objektov a hlavne otvorenú hviezdokopu M35. Teraz, fotené v decembri 2025, som sa sústredil na hlavné objekty.

Použil som rovnakú techniku, teda objektív Askar FMA180 f/4.5 Pro, kameru ZWO ASI 533 MC Pro a filter Optolong L-Enhance.

Výsledná fotka:

IC 405 a IC 410

Hmlovina IC 405 je v hornej časti obrázku a hmlovina IC 410 v spodnej.

Viac info: https://app.astrobin.com/i/7cqo7c.