V tíchto dňoch je možné na oblohe pozorovať peknú konjunkciu Venuše s Jupiterom. Maximum, teda najbližšie priblíženie nastane 9.6. 20026. Tak na inspiráciu zopár fotiek.
Konjunkcia Venuše a Jupitera
Objekty Messierovho katalógu – M5
M5 je guľová hviezdokopa nachádzajúca sa v súhvezdí Hada .Hviezdokopa bola objavená v roku 1702 Gottfriedom Kirchom. Patrí medzi jasnejšie objekty hlbokého vesmíru, pretože na tmavej oblohe sa objaví aj bez ďalekohľadu človeku s dobrým zrakom. Jej jasnosť je 5,6 magnitúdy.
M5 je vzdialená od Zeme približne 24 500 svetelných rokov a vek sa odhaduje na 10 miliárd rokov.
Tento objekt som fotil v apríli 2026 pomocou SW Quattro 150P f/4, kamerou SvBony Sv605MC s filtrami RGB od SvBony. Celkový čas integrácie bol 6 hodín a 40 minút.
Výsledná fotka:
Viac info: https://app.astrobin.com/i/f37ev9
Supernova 2026fvx
V galaxii NGC 4205 bola objavená 17. marca 2026 supernova 2026fvx. Bola objavená zariadením LAST (The Large Array Survey Telescope). Supernova je ešte dostatočne jasná, tak som sa ju pokúsil odfotiť. Použil som SW Quattro 150P f/4 + SvBony SV605MC + L filter.
Planetárna hmlovina Sh2-216
V súhvezdí Perzea sa nachádza najbližšia planetárna hmlovina, jej názov je Sh2-216. Jej vzdialenosť od Zeme je približne 420 svetelných rokov. Jej vek je odhadovaný na približne 600 000 rokov, takže sa zaraďuje medzi najviac známe najstaršie planetárne hmloviny. V jej strede sa nachádza pozostatok po výbuchu, hviezda typu biely trpaslík. Hmlovina bola objavená v roku 1959 Stewartom Sharplessom.
Hmlovinu som fotil v Novembri 2025 v palete HOO, keďže sa mi páči je prevedenie v červeno-modrom sfarbení. Bol to jeden z mojich najdlhších projektov čo sa týka celkového času integrácie, viac ako 53 hodín.
Výsledná snímka:
Viac informácií a detailnejšia snímka je tamto odkaze: https://app.astrobin.com/i/qtn1ag
IC 434
IC 434 je jasná emisná hmlovina v súhvezdí Orión. Bola objavená Williamom Herschelom v roku 1786. Jej vzdialenosť od Zeme je asi 1260 svetelných rokov a jej veľkosť je približne 42 X 85 svetelných rokov.
Hmlovina je oblasť ionizovaného vodíka, HII. Za jeho ionizáciu je zodpovedná hviezda Sigma Orionis.
Tento objekt som fotil v januári 2026 v palete SHO pomocou ďalekohľadu SvBony SV555. Aj keď je snímok v palete SHO, na jeho získanie som použil farebnú kameru ZWO ASI 533 MC Pro s filtrami SvBony Sv220 Ha&OIII a SII&OIII.
Samotný snímok:
Viac info: https://app.astrobin.com/i/s5ge5g
IC 405 a IC 410
Hmloviny IC 405 a IC 410 nachádzajúce sa v súhvezdí Povozník som fotil už v decembri 2024 (https://martin-in.space/index.php/2025/07/18/ic-405-hmlovina-horiaca-hviezda). Vtedy som ale použil inú kompozíciu, keď som sa to záberu snažil dostať aj hmloviny mimo hlavných objektov a hlavne otvorenú hviezdokopu M35. Teraz, fotené v decembri 2025, som sa sústredil na hlavné objekty.
Použil som rovnakú techniku, teda objektív Askar FMA180 f/4.5 Pro, kameru ZWO ASI 533 MC Pro a filter Optolong L-Enhance.
Výsledná fotka:
Hmlovina IC 405 je v hornej časti obrázku a hmlovina IC 410 v spodnej.
Viac info: https://app.astrobin.com/i/7cqo7c.
Polárna žiara nad Slovenskom
Po necelých dvoch rokoch sa nad Slovenskom opäť objavila jasnejšia polárna žiara viditeľná voľným okom (slabších, viditeľných na fotografiách bolo oveľa viac). Síce nebola taká jasná ako v máji 2024, ale jej pozorovanie stálo za to. A tu je zopár fotiek polárnej žiary z 19. 1. 2026:
IC 5070 – hmlovina Pelikán
Hmlovina IC 5070 je známa aj pod názvom hmlovina Pelikán. Nachádza sa v súhvezdí Labute, a je susednou hmlovinou hmloviny Severná Amerika (NGC 7000). Hmlovina je oblasťou HII, takže sa jedná o emisnú hmlovinu. Jej vzdialenosť od Zeme je približne 1800 svetelných rokov.
Hmlovinu som fotil v júni 2025 a bol to môj prvý reálny objekt, ktorý som fotil v palete SHO. Celkovo som nafotil a zintegroval cez 21 hodín. Na každý kanál SHO som získal 6 hodín a 40 minút a zvyšok som nafotil pre RGB na hviezdy.
Výsledná fotografia:
Viac info: https://app.astrobin.com/i/t3lc6f
SH2-290
SH2-290 je planetárna hmlovina v súhvezdí Raka. Je známa aj pod označením Abell 31. Jej vzdialenosť je odhadovaná na približne 2000 svetelných rokov. V strede hmloviny sa nachádza biely trpaslík, pozostatok po po výbuchu supernovy. Hmlovina je zložená hlavne z vodíka a kyslíka.
Hmlovinu som fotil vo februári 2025 pomocou SW Quattro 150P f/4 a kamerou ZWO ASI 533 MC Pro. Pre zvýraznenie vodíkovej a kyslíkovej časti som použil dualband filter Optolong L-Enhance.
Viac info: https://app.astrobin.com/i/mufy7k.
Polárka – nie až taká nudná oblasť
Polárka je najjasnejšia hviezda súhvezdia Malá Medvedica, alebo aj skôr známeho asterizmu Malý voz. Okrem toho ju všetci poznajú ako hviezdu, ktorá sa nachádza blízko severnému svetovému pólu.
Smerom ku Polárke sa pozeráme mimo našu Galaxiu a preto sa môže táto oblasť zdať chudobná na hviezdy a objekty hlbokého vesmíru. Teda tak trochu nudná. Bol som zvedavý čo by sa dalo v okolí Polárky zachytiť dlhými expozíciami a tak som sa rozhodol okolie Polárky odfotiť. Po spracovaní snímkov sa ukázalo, že táto oblasť nie je vôbec nudná. Ako sa ukázalo týmto smerom nachádza veľké množstvo oblakov plynu. Sú známe pod skratkou IFN – Integrated Flux Nebula a sú ožiarené okolitými hviezdami.
A ako to vyzerá na fotografiách:
a ešte jedna
Viac info k jednotlivým snímkam: https://app.astrobin.com/i/vi9fy7 a https://app.astrobin.com/i/b4k76s.