Planetárna hmlovina Sh2-216

V súhvezdí Perzea sa nachádza najbližšia planetárna hmlovina, jej názov je Sh2-216. Jej vzdialenosť od Zeme je približne 420 svetelných rokov. Jej vek je odhadovaný na približne 600 000 rokov, takže sa zaraďuje medzi najviac známe najstaršie planetárne hmloviny. V jej strede sa nachádza pozostatok po výbuchu, hviezda typu biely trpaslík. Hmlovina bola objavená v roku 1959 Stewartom Sharplessom.

Hmlovinu som fotil v Novembri 2025 v palete HOO, keďže sa mi páči je prevedenie v červeno-modrom sfarbení. Bol to jeden z mojich najdlhších projektov čo sa týka celkového času integrácie, viac ako 53 hodín.

Výsledná snímka:

Sh2-216

Viac informácií a detailnejšia snímka je tamto odkaze: https://app.astrobin.com/i/qtn1ag

IC 434

IC 434 je jasná emisná hmlovina v súhvezdí Orión. Bola objavená Williamom Herschelom v roku 1786. Jej vzdialenosť od Zeme je asi 1260 svetelných rokov a jej veľkosť je približne 42 X 85 svetelných rokov.

Hmlovina je oblasť ionizovaného vodíka, HII. Za jeho ionizáciu je zodpovedná hviezda Sigma Orionis.

Tento objekt som fotil v januári 2026 v palete SHO pomocou ďalekohľadu SvBony SV555. Aj keď je snímok v palete SHO, na jeho získanie som použil farebnú kameru ZWO ASI 533 MC Pro s filtrami SvBony Sv220 Ha&OIII a SII&OIII.

Samotný snímok:

IC 434

Viac info: https://app.astrobin.com/i/s5ge5g

IC 405 a IC 410

Hmloviny IC 405 a IC 410 nachádzajúce sa v súhvezdí Povozník som fotil už v decembri 2024 (https://martin-in.space/index.php/2025/07/18/ic-405-hmlovina-horiaca-hviezda). Vtedy som ale použil inú kompozíciu, keď som sa to záberu snažil dostať aj hmloviny mimo hlavných objektov a hlavne otvorenú hviezdokopu M35. Teraz, fotené v decembri 2025, som sa sústredil na hlavné objekty.

Použil som rovnakú techniku, teda objektív Askar FMA180 f/4.5 Pro, kameru ZWO ASI 533 MC Pro a filter Optolong L-Enhance.

Výsledná fotka:

IC 405 a IC 410

Hmlovina IC 405 je v hornej časti obrázku a hmlovina IC 410 v spodnej.

Viac info: https://app.astrobin.com/i/7cqo7c.

IC 5070 – hmlovina Pelikán

Hmlovina IC 5070 je známa aj pod názvom hmlovina Pelikán. Nachádza sa v súhvezdí Labute, a je susednou hmlovinou hmloviny Severná Amerika (NGC 7000). Hmlovina je oblasťou HII, takže sa jedná o emisnú hmlovinu. Jej vzdialenosť od Zeme je približne 1800 svetelných rokov.

Hmlovinu som fotil v júni 2025 a bol to môj prvý reálny objekt, ktorý som fotil v palete SHO. Celkovo som nafotil a zintegroval cez 21 hodín. Na každý kanál SHO som získal 6 hodín a 40 minút a zvyšok som nafotil pre RGB na hviezdy.

Výsledná fotografia:

IC 5070 – hmlovina Pelikán

Viac info: https://app.astrobin.com/i/t3lc6f

SH2-290

SH2-290 je planetárna hmlovina v súhvezdí Raka. Je známa aj pod označením Abell 31. Jej vzdialenosť je odhadovaná na približne 2000 svetelných rokov. V strede hmloviny sa nachádza biely trpaslík, pozostatok po po výbuchu supernovy. Hmlovina je zložená hlavne z vodíka a kyslíka.

Hmlovinu som fotil vo februári 2025 pomocou SW Quattro 150P f/4 a kamerou ZWO ASI 533 MC Pro. Pre zvýraznenie vodíkovej a kyslíkovej časti som použil dualband filter Optolong L-Enhance.

SH2-290

Viac info: https://app.astrobin.com/i/mufy7k.

Polárka – nie až taká nudná oblasť

Polárka je najjasnejšia hviezda súhvezdia Malá Medvedica, alebo aj skôr známeho asterizmu Malý voz. Okrem toho ju všetci poznajú ako hviezdu, ktorá sa nachádza blízko severnému svetovému pólu.

Smerom ku Polárke sa pozeráme mimo našu Galaxiu a preto sa môže táto oblasť zdať chudobná na hviezdy a objekty hlbokého vesmíru. Teda tak trochu nudná. Bol som zvedavý čo by sa dalo v okolí Polárky zachytiť dlhými expozíciami a tak som sa rozhodol okolie Polárky odfotiť. Po spracovaní snímkov sa ukázalo, že táto oblasť nie je vôbec nudná. Ako sa ukázalo týmto smerom nachádza veľké množstvo oblakov plynu. Sú známe pod skratkou IFN – Integrated Flux Nebula a sú ožiarené okolitými hviezdami.

A ako to vyzerá na fotografiách:

Okolie Polárky s IFN oblakmi

a ešte jedna

Polárka a jej okolie

Viac info k jednotlivým snímkam: https://app.astrobin.com/i/vi9fy7 a https://app.astrobin.com/i/b4k76s.

Zopár hmlovín z katalógu LBN

Pod skratkou LBN sa skrýva katalóg s názvom Lynds‘ Catalogue of Bright nebulae, teda Lyndsov katalóg jasných hmlovín. Tento katalóg bol vytvorený Beverlym Lyndsom v roku 1960 a obsahuje 1125 objektov.

Keďže tento katalóg obsahuje celkom zaujímavé objekty, tak som sa mu začal trochu venovať a tu je zopár mojich fotografických pokusov.

LBN 534

LBN 534 je veľký molekulárny oblak v súhvezdí Androméda.

LBN 534

Info: https://app.astrobin.com/i/cvmryk

LBN 535

Tento oblak prachu a plynu v súhvezdí Cepheus je známy aj pod názvom Hmlovina žralok.

LBN 535

Info: https://app.astrobin.com/i/y3xp8s

Pokračovať v čítaní

IC 405 – hmlovina horiaca hviezda

Hmlovina IC 405 je emisná hmlovina v súhvezdí Povozník. Je známa aj pod názvom hmlovina Horiaca hviezda. Jej vzdialenosť od Zeme je približne 1500 svetelných rokov.

Túto hmlovinu som fotil ešte koncom roka 2024. Keďže v jej okolí sa nachádzajú aj ďalšie objekty – emisná hmlovina IC 410 a otvorená hviezdokopa M38, tak som zvolil ďalekohľad so širším zorným polom – Askar FMA180 Pro.

IC 405 (hore)
Pokračovať v čítaní

Objekty Messierovho katalógu – M57

Pod katalógovým názvom M 57 sa nachádza planetárna hmlovina, inak známa aj ako Prstencová hmlovina. Hmlovina sa nachádza v súhvezdí Lýra a objavil ju Charles Messier v roku 1779. M 57 je od Zeme vzdialená približne 2000 až 2300 svetelných rokov. Na hmlovinu sa pozeráme akokeby zvrchu, tj smerom na jeden jej pól, preto má pekný kruhový tvar s hviezdou v strede. Priemer hmloviny je približne 0,9 svetelného roka a hmlovina sa rozpína rýchlosťou 20 až 30 km/s. Z toho sa dá usúdiť, že hmlovina sa začala rozpínať pred približne 1600 až 1800 rokmi.

Hmlovinu som fotil ešte v máji 2024 s celkovou dobou integrácie 9 hodín a 30 minút. Kvôli menšej uhlovej veľkosti som použil ďalekohlad s dlhšou ohniskovou vzdialenosťou SvBony Sv503 102 ED f/7 v kombinácii s kamerou ZWO ASI 533 MC Pro a filtrom Optolong L-Pro.

Planetárna hmlovina M57

Viac info: https://astrob.in/eo46wr/B/.

IC 1848 a LBN 705 (NGC 1491)

IC 1848 a LBN 705 (alebo aj NGC 1491) sú emisné hmloviny. Emisná hmlovina je zložená z ionizovaného plynu, ktorý vyžaruje svetlo. Najčastejšími emisnými hmlovinami sú oblasti H II, teda oblasti ionizovaného vodíka.

IC 1848

Táto hmlovina nachádzajúca sa v súhvezdí Kasiopeja je označovaná aj ako hmlovina Duša. Vzdialenosť IC 1848 od Zeme je približne 7500 svetelných rokov. Hmlovinu som fotil 2. novembra 2024 pomocou SW Quattro 150P, ZWO ASI 533 MC Pro s dualband filtrom Optolong L Enhance. Celková doba integrácie bol 7 hodín a 5 minút.

IC 1848

Viac info s detailami možno nájsť na https://astrob.in/5a6v5h/0/.

LBN 705 (NGC 1491)

Táto emisná hmlovina vzdialená od Zeme približne 9800 svetelných rokov sa nachádza v súhvezdí Perseus. Objavil ju v roku 1790 William Herschel. Ja som ju fotil na prelome októbra a novembra 2024 s celkovou dobou integrácie 18 hodín 40 minút. Z toho bola 1 hodina 50 minút pomocou filtra Optolong L-Pro pre RGB hviezdy a zvyšok pomocou filtra Optolong L Enhance pre hmlovinu.

LBN 705

Viac informácií možno nájsť na https://astrob.in/taud7r/B/.