Objekty Messierovho katalógu – M45 (verzia 2)

Napísané , autor:

V marci tohto roku som fotil známu otvorenú hviezdokopu M 45 – Plejády, alebo tiež známu aj ako hviezdokopa Sedeme sestier. Pôvodný článok aj s opisom tejto hviezdokopy možno nájsť na tomto mieste (Objekty Messierovho katalógu – M45).

Keďže v marci som mal na hviezdokopu menej času, rozhodol som sa ju znovu odfotiť teraz v novembri s tým, že jej venujem celú noc.

Rozdiel medzi pôvodnou a touto verziu je v čase integrácie. Pokiaľ prvá verzia bola snímaná iba 1 hodinu a 36 minút, tak druhá verzia bola snímaná už celú noc s výslednou dobou integrácie 8 hodín a 44 minút. Na tejto druhej verzie vidno aj viac detailov a detaily nie sú ovplyvnené šumom, pretože sa zvýšil aj pomer signálu ku šumu (SNR – signal noise ratio). Pri prvej verzii vychádza z hrubých výpočtov SNR 10 tak už pri druhej verzi je SNR 22.

Na fotenie som použil rovnakú techniku ako pri prvej verzii, tj. SW Quattro 150P f/4 s komakoretorom a reduktorom 0.86x s výslednou svetelnosťou f/3.45, kamera ZWO ASI 533 MC Pro v kombinácii s filtrom Optolong L-Pro.

A výsledná snímka:

M45 – Plejády
Pokračovať v čítaní →

Sadr región

Napísané , autor:

Oblasť Sadr je oblasť niekoľkých emisných hmlovín, ktoré sa nachádzajú okolo hviezdy Sadr v súhvezdí Labuť. Je známa aj pod označením IC 1318. Možno tu nájsť aj iné známe hmloviny ako napríklad hmlovina Motýľ (Butterfly) alebo hmlovina Srpok (The Cresent nebula, NGC 6888).

Keďže táto oblasť emisných hmlovín je dosť veľká a nezmestila by sa mi do zorného poľa mojej snímacej techinky, tak som sa rozhodol po prvýkrát skúsiť urobiť mozaiku v počte 2×3 (dva riadky po tri stĺpce). Celkový čas fotenia mi zabral 30 hodín a 10 minút rozdelných do deviatich nocí (od júna do júla). Fotil som čo s najširším ohniskorm (Askar FMA 180 Pro f/4.5) na kameru ZWO ASI 533 MC Pro. Keďže sa jedná o emisné hmloviny, zvolil som dualband filter (H alpha + OIII) Optolong L-Enhance.

Výsledná snímka:

Oblasť okolo hviezdy Sadr
Pokračovať v čítaní →

Otvorené hviezdokopy v súhvezdí Perzeus

Napísané , autor:

Súhvezdie Perzeus je pomenované podľa gréckeho antického hrdinu Perzea, syna Dia, ktorý v bájach zabil netvora Medúzu a bol manžel Andromédy. Týmto súhvezdím prechádza rovina Mliečnej cesty a je preto bohaté aj na otvorené hviezdokopy. Ja som si vybral štyri na fotenie.

NGC 869 a NGC 884

Tieto dve otvorené hviezdokopy sú známe aj pod názvom Chí a h Persei, dvojitá hviezdokopa. Sú dostatočne jasné, aby sa dali na dobrej oblohe vidieť aj voľným okom, ale ich krásu zobrazí lepšiu už malý trieder. Od Zeme sú vzdialené približne 7000 svetlých rokov.

NGC 896 a NGC 884
Pokračovať v čítaní →

C/2023 A3 (Tsuchinshan – ATLAS)

Napísané , autor:

V tíchto dňoch možno na večernej oblohe po západe Slnka pozorovať kométu C/2023 A3 (Tsuchinshan – ATLAS). Ide o kométu porovnateľnú s kométou C/1995 O1 (Hale-Bopp) z roku 1997, čo sa týka jasnosti.

V mojich končinách sa mi podarilo fotografovať kométu iba jednu noc, aj to bola noc s vysokou oblačnosťou. Ostatné noci boli posiate veľkou oblačnosťou.

Jeden pokus o krajinkársku verziu:

C/2023 A3 (Tsuchinshan – ATLAS)

A trochu detail:

C/2023 A3 (Tsuchinshan – ATLAS)

Viac info: https://astrob.in/n56dox/0/.

Messierove objekty M84 a M86 (a zopár kvazarov)

Napísané , autor:

M84 a M86 sú galaxie nachádzajúce sa v súhvezdí Panna. Spolu s ďaľšími galaxiami tvoria Kopu galaxií v Panne. V rámci tejto kopy spolu s ďaľšími galaxiami (NGC 4435, NGC 4438, NGC 4458, NGC 4461, NGC 4473, NGC 4477) tvoria aj Markarianovu reťaz, zdanlivo vytvárajúcu na oblohe krivku. Reťaz je pomenovaná po arménskom astronómovi Benjaminovi Egishevich Markarianovi, ktorý objavil, že galaxie v tejto reťazi sa pohybuju rovnakým smerom.

M84 je eliptická galaxia a objavil ju Charles Messier v roku 1781. Jej vzdialenosť od Zeme je 55 miliónov svetelných rokov. V rámci Kopy galaxií v Panne sa nachádza v jej strede.

M86 je takisto eliptická galaxia a taktiež ju objavil Charles Messier v roku 1781. Od Zeme je vzdialená približne 56 miliónov svetelných rokov.

Obidve galaxie sú zdanlivo blízko seba, takže v ďalehoľade so širším zorným polom sa zobrazia súčasne.

Galaxie (Markarianovu reťaz) som fotil ešte marci 2025 počas dvoch nocí s celkovou dobou integrácie 14 hodín a 54 minút. Ako výbavu som použil SW Quattro 150 P f/4 s komakorektorom a reduktorom 0.86x. Kamera bola použitá ZWO ASI 533 MC Pro s filtrom Optolong L-Pro.

Ako výsledok je táto snímka:

Markarianova reťaz (M84, M86, NGC 4438)
Pokračovať v čítaní →

Galaxia NGC 6946

Napísané , autor:

Galaxia NGC 6946 je špirálová galaxia nachádzajúca sa na hranici súhvezdí Cepfeus a Labuť. Od nás je vzdialená pripližne 25,2 milióna svetelných rokov. Bola objavená v roku 1798 Williamom Herschelom.

Táto galaxia ma prezývku aj „fireworks galaxy“, teda galaxia ohňostroj, kvôli tomu, že v nej bolo spozorovaných 10 supernov. Teda niečo ako ohňostroj. Na galaxiu sa pozeráme akokeby zhora. Spolu s našou Galaxiou patrí do Lokálnej skupiny galaxií.

Na fotenie tejto galaxie som použil refraktor SvBony Sv503 102 ED f/7 bez reduktora a ako kameru som použil ZWO ASI 533 MC Pro s filtrom Optolong L-Pro.

Výsledná fotka:

NGC 6946

Viac info: https://astrob.in/x0hk92/0/.

Objekty Messierovho katalógu: M15

Napísané , autor:

M15 je guľová hviezdokopa nachádzajúca sa v súhvezdí Pegasus. Objavil ju Jean-Dominique Maraldi v roku 1746 a Charles Messier ju pridal do svojho katalógu v roku 1764. Jej vek je približne 12 miliárd rokov, veľkosť je asi 175 svetelných rokov a veľkosťou sa pravdepodobne radí medzi najväčšie guľové hviezdokopy v našej Galaxii. Je docela jasná, zdanlivá jasnosť je 6,2 magnitúdy a je teda celkom ľahko pozorovateľná aj malými ďalekohľadmi. Zaujímavosťou môže byť, že v jej jadre sa pravdepodobne vyskytuje čierna diera.

Túto guľovú hviezdokopu som fotil ešte v júni tohto roka pomocou SW Quattro 150P a kamerou ZW ASI 533 MC Pro. V tomto čase bola akurát obloha presvetlená Mesiacom takmer v splne, takže hviezdokopy sú skvelými kandidátmi počas presvelených nocí Mesiacom.

A výsledná fotka:

M15 – guľová hviezdokopa

Viac info možno nájsť na https://astrob.in/cxjfvi/0/.

Kométa 13/P Olbers

Napísané , autor:

Pred nedávnom prešla perihéliom kométá 13/P Olbers. Jej viditeľnosť bola v dosahu menších ďalekohľadom, keďže jej jasnosť bola mierne nad 7 mag. 13/P Olbers je periodická kométa s dobou obehu okolo Slnka 69 rokov. Teda obežná doba podobná viac známej kométe 1/P Halley.

Kométu 6. marca 1815 objavil Heinrich Wilhelm Matthias Olbers. V tom čase počas perihélia dosiahla 5. magnitúdu, takže bola videľná aj voľným okom. Na tohtoročný návrať bol potrebný aspoň trieder.

Keďže kométa sa najbližšie vráti až v roku 2094, tak som si ju aspoň dokumentačne musel odofiť.

13/P Olbers

Viac info možno nájsť na https://astrob.in/0nr9v0/0/.