M92 je guľová hviezdokopa nachádzajúca sa súhvezdí Herkules. Jej vzdialenosť od Zeme je približne 27 000 svetelných rokov. Objavená bolo v roku 1777 Johannom Elertom Bodem. Na jej pozorovanie nám stačí aj obyčajny trieder.
M92 som fotil v marci 2025 pomocou SW Quattro 150P f/4 spolu s kamerou ZWO ASI 533 MC Pro a filtrom Optolong L-Pro. Celková doba snímania hviezdokopy bola 4 hodiny a 12 minút.
Viac info možno nájsť na https://app.astrobin.com/i/drcblg
M53 je guľová hviezdokopa nachádzajúca sa v súhvezdí Vlasy Bereniky. Bola objavená Johannom Elertom Bode v roku 1775. Vzdialenosť do Zeme je približne 60 000 svetelných rokov. Patrí medzi pomerne jasné guľové hviezdokopy, na jej pozorovanie stačí aj triéder.
Hviezdokopu som fotil v marci 2025 pomocou SW Quattro 150P f/4 a kamerou ZWO ASI 533 MC Pro s filtrom Optolong L-Pro. Celkový čas integrácie bol 5 hodín 30 minút.
Viac informácií možno nájsť na https://app.astrobin.com/i/filfaz
NGC 7789 je otvorená hviezdokopa v súhvezdí Kasiopeja. Bola objavená v roku 1783 Carolinou Herschelovou. Jej vzdialenosť od Zeme je približne 7600 svetelných rokov. Pozorovateľná je už malým ďalekohľadom alebo triedrom a na jej nájdenie možno použiť hviezdu ρ Cassiopeiae, od ktorej sa nachádza asi jeden stupeň juhovýchodne.
Hviezdokopa obsahuje niekoľko stoviek hviezd, ktoré sú staré asi 1,7 miliardy rokov.
Túto hviezdkopu som fotil v decembri 2024 pri teste novej kamery SvBony Sv605MC s LRGB filtrami od SvBony. Celkový čas integrácie bol 3 hodiny, jedna hodina na každý z RGB kanálov.
Viac info: https://app.astrobin.com/i/7p7uw5.
Pod katalógovým názvom M 57 sa nachádza planetárna hmlovina, inak známa aj ako Prstencová hmlovina. Hmlovina sa nachádza v súhvezdí Lýra a objavil ju Charles Messier v roku 1779. M 57 je od Zeme vzdialená približne 2000 až 2300 svetelných rokov. Na hmlovinu sa pozeráme akokeby zvrchu, tj smerom na jeden jej pól, preto má pekný kruhový tvar s hviezdou v strede. Priemer hmloviny je približne 0,9 svetelného roka a hmlovina sa rozpína rýchlosťou 20 až 30 km/s. Z toho sa dá usúdiť, že hmlovina sa začala rozpínať pred približne 1600 až 1800 rokmi.
Hmlovinu som fotil ešte v máji 2024 s celkovou dobou integrácie 9 hodín a 30 minút. Kvôli menšej uhlovej veľkosti som použil ďalekohlad s dlhšou ohniskovou vzdialenosťou SvBony Sv503 102 ED f/7 v kombinácii s kamerou ZWO ASI 533 MC Pro a filtrom Optolong L-Pro.
Viac info: https://astrob.in/eo46wr/B/.
Objekt M41 je otvorená hviezdokopa v súhvezdi Veľký pes. Táto otvorená hviezdokopa bola objavená v roku 1654 Giovannim Battistom Hodiernom. Od Zeme je vzdialená približne 2300 svetelných rokov. Hviezdokopa je pomerne jasná a keďže sa nachádza v súhvezdí Veľký pes, tak je peknou ozdobou zimnej oblohy na severnej pologuli.
M41 som fotil v Novembri 2024 klasickou zostavou SW Quattro 150P f/4 a ZWO ASI 533 MC Pro. Celkový čas integrácie bol 1 hodinu a 45 minút.
Viac info: https://astrob.in/f04nbt/0/
M31 je známa galaxia nachádzajúca sa v súhvezdí Androméda. Je to najjasnejšia galaxia na severnej pologuli, viditeľná voľným okom na tmavej oblohe. Preto ju je možné poznať aj pod názvom Veľká hmlovina v Androméde.
Vzdialenosť M31 od Zeme je približne 2,5 milióna svetelných rokov. Spolu s našou Galaxiou patrí do Miestnej skupiny galaxií a je aj zároveň najväčšou galaxiou v tejto skupine. Oproti našej Galaxii má M31 dvojnásobný počet hviezd.
M31 som fotil v septembry 2024. Keďže uhlovo je to dosť veľký objekt, šesťkrát vačší ako Mesiac v splne, zvolil som ďalekohľad s kratším ohniskom. Konkrétne Askar FMA180 Pro f/4.5. Na čiastočné potlačenie svetelného znečistenia som využil filter Optolong L-Pro s kamerou ZWO ASI 533 MC Pro. Celková doba integrácie bola 12 hodín a 24 minút.
Viac informácií možno nájsť na https://astrob.in/qbdg0q/B/.
IC 1848 a LBN 705 (alebo aj NGC 1491) sú emisné hmloviny. Emisná hmlovina je zložená z ionizovaného plynu, ktorý vyžaruje svetlo. Najčastejšími emisnými hmlovinami sú oblasti H II, teda oblasti ionizovaného vodíka.
Táto hmlovina nachádzajúca sa v súhvezdí Kasiopeja je označovaná aj ako hmlovina Duša. Vzdialenosť IC 1848 od Zeme je približne 7500 svetelných rokov. Hmlovinu som fotil 2. novembra 2024 pomocou SW Quattro 150P, ZWO ASI 533 MC Pro s dualband filtrom Optolong L Enhance. Celková doba integrácie bol 7 hodín a 5 minút.
Viac info s detailami možno nájsť na https://astrob.in/5a6v5h/0/.
Táto emisná hmlovina vzdialená od Zeme približne 9800 svetelných rokov sa nachádza v súhvezdí Perseus. Objavil ju v roku 1790 William Herschel. Ja som ju fotil na prelome októbra a novembra 2024 s celkovou dobou integrácie 18 hodín 40 minút. Z toho bola 1 hodina 50 minút pomocou filtra Optolong L-Pro pre RGB hviezdy a zvyšok pomocou filtra Optolong L Enhance pre hmlovinu.
Viac informácií možno nájsť na https://astrob.in/taud7r/B/.
V marci tohto roku som fotil známu otvorenú hviezdokopu M 45 – Plejády, alebo tiež známu aj ako hviezdokopa Sedeme sestier. Pôvodný článok aj s opisom tejto hviezdokopy možno nájsť na tomto mieste (Objekty Messierovho katalógu – M45).
Keďže v marci som mal na hviezdokopu menej času, rozhodol som sa ju znovu odfotiť teraz v novembri s tým, že jej venujem celú noc.
Rozdiel medzi pôvodnou a touto verziu je v čase integrácie. Pokiaľ prvá verzia bola snímaná iba 1 hodinu a 36 minút, tak druhá verzia bola snímaná už celú noc s výslednou dobou integrácie 8 hodín a 44 minút. Na tejto druhej verzie vidno aj viac detailov a detaily nie sú ovplyvnené šumom, pretože sa zvýšil aj pomer signálu ku šumu (SNR – signal noise ratio). Pri prvej verzii vychádza z hrubých výpočtov SNR 10 tak už pri druhej verzi je SNR 22.
Na fotenie som použil rovnakú techniku ako pri prvej verzii, tj. SW Quattro 150P f/4 s komakoretorom a reduktorom 0.86x s výslednou svetelnosťou f/3.45, kamera ZWO ASI 533 MC Pro v kombinácii s filtrom Optolong L-Pro.
A výsledná snímka:
Konečne sa mi podarilo odfotiť kométu C/2023 A3 (Tsuchinshan – ATLAS) aj mojim hlavným ďalekohladom (SW Quattro 150P f/4). Kométa sa blíži ku Mliečnej ceste a tak pribúda aj počet hviezd na hviezdnom pozadí.
Viac info: https://astrob.in/lsere3/0/.
Oblasť Sadr je oblasť niekoľkých emisných hmlovín, ktoré sa nachádzajú okolo hviezdy Sadr v súhvezdí Labuť. Je známa aj pod označením IC 1318. Možno tu nájsť aj iné známe hmloviny ako napríklad hmlovina Motýľ (Butterfly) alebo hmlovina Srpok (The Cresent nebula, NGC 6888).
Keďže táto oblasť emisných hmlovín je dosť veľká a nezmestila by sa mi do zorného poľa mojej snímacej techinky, tak som sa rozhodol po prvýkrát skúsiť urobiť mozaiku v počte 2×3 (dva riadky po tri stĺpce). Celkový čas fotenia mi zabral 30 hodín a 10 minút rozdelných do deviatich nocí (od júna do júla). Fotil som čo s najširším ohniskorm (Askar FMA 180 Pro f/4.5) na kameru ZWO ASI 533 MC Pro. Keďže sa jedná o emisné hmloviny, zvolil som dualband filter (H alpha + OIII) Optolong L-Enhance.
Výsledná snímka:
