Abell 39

Abell 39 je planetárna hmlovina v súhvezdí Herkules (Hercules), vo vzdialenosti približne 3 300 až 3 800 svetelných rokov od Zeme. Vzdialenosti planetárnych hmlovín sa určujú ťažko a staršie odhady pre Abell 39 siahali až k 7 000 svetelným rokom. Pri uhlovom priemere okolo 2,6′ (155″) zodpovedá novšia vzdialenosť skutočnému priemeru približne 3 svetelné roky.

Hmlovinu objavil americký astronóm George Ogden Abell v roku 1955 na fotografických platniach prehliadky oblohy National Geographic Society – Palomar Observatory Sky Survey (POSS). V jeho katalógu 86 starých planetárnych hmlovín z roku 1966 má poradové číslo 39, odtiaľ jej označenie.

Abell 39 je jedným z najdokonalejších príkladov guľovej planetárnej hmloviny – je takmer presne okrúhla a na okraji jasnejšia, ako ideálna bublina plynu rozpínajúca sa okolo centrálnej hviezdy. Práve pre túto pravidelnosť ju v roku 2001 George Jacoby, Gary Ferland a Kirk Korista použili ako referenčný objekt na testovanie numerických modelov fotoionizovanej plazmy. Centrálna hviezda je od stredu posunutá asi o 2″, pravdepodobne v dôsledku mierne asymetrického odvrhnutia hmoty, a hviezda aj hmlovina majú približne po 0,6 hmotnosti Slnka. Cez priehľadnú škrupinu hmloviny sú vidieť aj vzdialené galaxie na pozadí. Hmlovina je zároveň veľmi slabá (integrovaná jasnosť okolo 13,7 mag) – ani v 40 cm ďalekohľade nie je bez filtra OIII vôbec vidieť.

Fotografoval som ju počas šiestich nocí v apríli 2026 v LRGB a úzkopásmovom filtri OIII s celkovým integračným časom 23 h 15 min (L 130 × 180″, R, G a B po 40 × 180″, OIII 129 × 300″). Použil som ďalekohľad Sky-Watcher Quattro 150P s korektorom kómy 0,86×, kameru SVBony SV605MC na montáži Sky-Watcher HEQ5 Pro, filtre SVBony LRGB a SV227 OIII 5 nm. Snímanie riadil N.I.N.A. a spracovanie prebehlo v PixInsighte.

Viac info: https://app.astrobin.com/i/bobfu2