Messierove objekty M84 a M86 (a zopár kvazarov)

M84 a M86 sú galaxie nachádzajúce sa v súhvezdí Panna. Spolu s ďaľšími galaxiami tvoria Kopu galaxií v Panne. V rámci tejto kopy spolu s ďaľšími galaxiami (NGC 4435, NGC 4438, NGC 4458, NGC 4461, NGC 4473, NGC 4477) tvoria aj Markarianovu reťaz, zdanlivo vytvárajúcu na oblohe krivku. Reťaz je pomenovaná po arménskom astronómovi Benjaminovi Egishevich Markarianovi, ktorý objavil, že galaxie v tejto reťazi sa pohybuju rovnakým smerom.

M84 je eliptická galaxia a objavil ju Charles Messier v roku 1781. Jej vzdialenosť od Zeme je 55 miliónov svetelných rokov. V rámci Kopy galaxií v Panne sa nachádza v jej strede.

M86 je takisto eliptická galaxia a taktiež ju objavil Charles Messier v roku 1781. Od Zeme je vzdialená približne 56 miliónov svetelných rokov.

Obidve galaxie sú zdanlivo blízko seba, takže v ďalehoľade so širším zorným polom sa zobrazia súčasne.

Galaxie (Markarianovu reťaz) som fotil ešte marci 2025 počas dvoch nocí s celkovou dobou integrácie 14 hodín a 54 minút. Ako výbavu som použil SW Quattro 150 P f/4 s komakorektorom a reduktorom 0.86x. Kamera bola použitá ZWO ASI 533 MC Pro s filtrom Optolong L-Pro.

Ako výsledok je táto snímka:

Markarianova reťaz (M84, M86, NGC 4438)
Pokračovať v čítaní

Galaxia NGC 6946

Galaxia NGC 6946 je špirálová galaxia nachádzajúca sa na hranici súhvezdí Cepfeus a Labuť. Od nás je vzdialená pripližne 25,2 milióna svetelných rokov. Bola objavená v roku 1798 Williamom Herschelom.

Táto galaxia ma prezývku aj „fireworks galaxy“, teda galaxia ohňostroj, kvôli tomu, že v nej bolo spozorovaných 10 supernov. Teda niečo ako ohňostroj. Na galaxiu sa pozeráme akokeby zhora. Spolu s našou Galaxiou patrí do Lokálnej skupiny galaxií.

Na fotenie tejto galaxie som použil refraktor SvBony Sv503 102 ED f/7 bez reduktora a ako kameru som použil ZWO ASI 533 MC Pro s filtrom Optolong L-Pro.

Výsledná fotka:

NGC 6946

Viac info: https://astrob.in/x0hk92/0/.

Objekty Messierovho katalógu: M15

M15 je guľová hviezdokopa nachádzajúca sa v súhvezdí Pegasus. Objavil ju Jean-Dominique Maraldi v roku 1746 a Charles Messier ju pridal do svojho katalógu v roku 1764. Jej vek je približne 12 miliárd rokov, veľkosť je asi 175 svetelných rokov a veľkosťou sa pravdepodobne radí medzi najväčšie guľové hviezdokopy v našej Galaxii. Je docela jasná, zdanlivá jasnosť je 6,2 magnitúdy a je teda celkom ľahko pozorovateľná aj malými ďalekohľadmi. Zaujímavosťou môže byť, že v jej jadre sa pravdepodobne vyskytuje čierna diera.

Túto guľovú hviezdokopu som fotil ešte v júni tohto roka pomocou SW Quattro 150P a kamerou ZW ASI 533 MC Pro. V tomto čase bola akurát obloha presvetlená Mesiacom takmer v splne, takže hviezdokopy sú skvelými kandidátmi počas presvelených nocí Mesiacom.

A výsledná fotka:

M15 – guľová hviezdokopa

Viac info možno nájsť na https://astrob.in/cxjfvi/0/.

Kométa 13/P Olbers

Pred nedávnom prešla perihéliom kométá 13/P Olbers. Jej viditeľnosť bola v dosahu menších ďalekohľadom, keďže jej jasnosť bola mierne nad 7 mag. 13/P Olbers je periodická kométa s dobou obehu okolo Slnka 69 rokov. Teda obežná doba podobná viac známej kométe 1/P Halley.

Kométu 6. marca 1815 objavil Heinrich Wilhelm Matthias Olbers. V tom čase počas perihélia dosiahla 5. magnitúdu, takže bola videľná aj voľným okom. Na tohtoročný návrať bol potrebný aspoň trieder.

Keďže kométa sa najbližšie vráti až v roku 2094, tak som si ju aspoň dokumentačne musel odofiť.

13/P Olbers

Viac info možno nájsť na https://astrob.in/0nr9v0/0/.

NGC 2403 – Špirálová galaxia

NGC 2403 je špirálová galaxia v súhvezdí Žirafa. Bola objavená Williamom Herschelom v roku 1788. Vzdialená od Zeme je približne 8 miliónov svetelných rokov a je vzdialeným členom skupiny galaxií M81. Podobá sa na galaxiu M33, keďže sa na ňu pozeráme ako keby z vrchu. Možno v nej nájsť viac HII oblastí, tj. oblasti kde sa formujú nové hviezdy.

Je dosť jasná (8.9 mag), aby sa dala pozorovať aj triédrom 10×50 na tmavej oblohe.

Galaxiu som fotil ešte vo februáry 2024 pomocou SW Quattro 150P f/4 + komakorektor s reduktorom 0.86x výslednou sveteľnosťou f/3.45. Bola použitá kamera ZWO ASI 533 MC Pro s filtrom Optolong L-Pro. Celkový čas integrácie iba 3 hodiny a 45 minút. Galaxia by si ešte zaslúžila zopár hodín pre získanie H alpha dát, aby sa zvýraznili HII regióny.

NGC 2403

Viac informácii možno nájst na https://astrob.in/612r8k/B/.

Objekty Messierovho katalógu: M106

Pod označním M106 sa skrýva špirálová galaxia v súhvezdí Poľovné psy. Objavil ju v roku 1781 Pierre Méchain. Galaxiu taktiež pozoroval Charles Messier, ale keďže jeho katalóg už bol vydaný, tak sa do neho nedostala. Dostala sa do neho až následne v roku 1947, keď ju pridala Helen Sawyerová Hoggová.

Pokračovať v čítaní

Objekty Messierovho katalógu: M65 a M66

M65 a M66 sú galaxie, ktoré sa na oblohe nachádzajú blízko seba. Spolu s galaxiou NGC 3628 tvoria skupinu interagujúcich galaxií M66, známou aj pod názvom Leo triplet. Skupina je vzdialená od Zeme približne 35 miliónov svetelných rokov.

Na oblohe sa nachádzajú v súhvezdí Lev. Objavil ich Charles Messier v roku 1780. Obe sú to špirálové galaxie a sú spolu gravitačne zviazané.

Na snímke nižšie možno vidieť všetky tri galaxie spolu s popisom ich názvu. V galaxiách M65 a M66 rozoznať špirálové ramená, kďežto na galaxiu NGC 3628 akokeby sme sa pozerali z boku.

Leo triplet – M65 v modrej kružnici hore, M66 v modrej kružnici dole a NGC3628 v červenej kružnici
Pokračovať v čítaní

Objekty Messierovho katalógu: M47

M47 je otvorené hviezdokopa v súhvezdí Zajac, ktorá je od Zeme vzdialená približne 1500 svetelných rokov. Jej vek sa odhaduje na približne 78 miliónov rokov. Hviezdokopa obsahuje približne 500 hviezd.

Objavená bol pred rokom 1654 Giovannim Batistom Hodiernom a potom aj v roku (znovuobjavená) Charlesom Messierom v roku 1771.

Pokračovať v čítaní

LDN 1235 – temná hmlovina Žralok

LDN 1235 je temná a reflexná hmlovina v súhvezdí Kepfeus. LDN znamená, že sa nachádza v Lynds Catalog of Dark Nebulae (https://heasarc.gsfc.nasa.gov/W3Browse/nebula-catalog/ldn.html), Lyndovom katalógu tmavých hmlovín. Svojim tvarom pripomína hlavu žraloka, preto aj jej „ľudový“ názov žraločia hmlovina. Vzdialenosť hmloviny od Zeme je približne 650 svetelných rokov a je dlhá približne 15 svetelných rokov. Hmlovina je tvorená medzihviezdnym prachom dostatočne hustým, aby zakryla hviezdy v pozadí.

LDN 1235 – hmlovina Žralok

Na snímku vidno dve modré menšie reflexné hmloviny, vdB149 a vdB150. Svojou farbou oživujú temnú hmlovinu.

Keďže hmlovina je dosť veľká a chcel som zachytiť aj okoli hmloviny, rozhodol som sa fotiť s Askarom FMA180 Pro. A pretože ide o temnú a nie emisnú hmlovinu, stačil mi filter Optolong L Pro. Celkový čas integrácie bol 5 hodín 45 minút.

Fotku s viac informáciami možno vidno na https://astrob.in/zq6mrn/0/.

Objekty Messierovho katalógu: M45

Plejády sú známa otvorená hviezdokopa v súhvezdí Býk. Poznať ich aj pod názvom Sedem sestier alebo Kuriaka. Charles Messier ich zaradil do svojho katalógu 4. marca 1769 pod číslom 45, takže nesú označenie M45. Lenže Plejády boli známe už od staroveku a boli spomínané v dielach Homéra alebo Ptolemaiosa.

Pokračovať v čítaní