Objekty Messierovho katalógu: M31

Napísané , autor:

M31 je známa galaxia nachádzajúca sa v súhvezdí Androméda. Je to najjasnejšia galaxia na severnej pologuli, viditeľná voľným okom na tmavej oblohe. Preto ju je možné poznať aj pod názvom Veľká hmlovina v Androméde.

Vzdialenosť M31 od Zeme je približne 2,5 milióna svetelných rokov. Spolu s našou Galaxiou patrí do Miestnej skupiny galaxií a je aj zároveň najväčšou galaxiou v tejto skupine. Oproti našej Galaxii má M31 dvojnásobný počet hviezd.

M31 som fotil v septembry 2024. Keďže uhlovo je to dosť veľký objekt, šesťkrát vačší ako Mesiac v splne, zvolil som ďalekohľad s kratším ohniskom. Konkrétne Askar FMA180 Pro f/4.5. Na čiastočné potlačenie svetelného znečistenia som využil filter Optolong L-Pro s kamerou ZWO ASI 533 MC Pro. Celková doba integrácie bola 12 hodín a 24 minút.

Veľká galaxia v Androméde – M31

Viac informácií možno nájsť na https://astrob.in/qbdg0q/B/.

IC 1848 a LBN 705 (NGC 1491)

Napísané , autor:

IC 1848 a LBN 705 (alebo aj NGC 1491) sú emisné hmloviny. Emisná hmlovina je zložená z ionizovaného plynu, ktorý vyžaruje svetlo. Najčastejšími emisnými hmlovinami sú oblasti H II, teda oblasti ionizovaného vodíka.

IC 1848

Táto hmlovina nachádzajúca sa v súhvezdí Kasiopeja je označovaná aj ako hmlovina Duša. Vzdialenosť IC 1848 od Zeme je približne 7500 svetelných rokov. Hmlovinu som fotil 2. novembra 2024 pomocou SW Quattro 150P, ZWO ASI 533 MC Pro s dualband filtrom Optolong L Enhance. Celková doba integrácie bol 7 hodín a 5 minút.

IC 1848

Viac info s detailami možno nájsť na https://astrob.in/5a6v5h/0/.

LBN 705 (NGC 1491)

Táto emisná hmlovina vzdialená od Zeme približne 9800 svetelných rokov sa nachádza v súhvezdí Perseus. Objavil ju v roku 1790 William Herschel. Ja som ju fotil na prelome októbra a novembra 2024 s celkovou dobou integrácie 18 hodín 40 minút. Z toho bola 1 hodina 50 minút pomocou filtra Optolong L-Pro pre RGB hviezdy a zvyšok pomocou filtra Optolong L Enhance pre hmlovinu.

LBN 705

Viac informácií možno nájsť na https://astrob.in/taud7r/B/.

Objekty Messierovho katalógu – M45 (verzia 2)

Napísané , autor:

V marci tohto roku som fotil známu otvorenú hviezdokopu M 45 – Plejády, alebo tiež známu aj ako hviezdokopa Sedeme sestier. Pôvodný článok aj s opisom tejto hviezdokopy možno nájsť na tomto mieste (Objekty Messierovho katalógu – M45).

Keďže v marci som mal na hviezdokopu menej času, rozhodol som sa ju znovu odfotiť teraz v novembri s tým, že jej venujem celú noc.

Rozdiel medzi pôvodnou a touto verziu je v čase integrácie. Pokiaľ prvá verzia bola snímaná iba 1 hodinu a 36 minút, tak druhá verzia bola snímaná už celú noc s výslednou dobou integrácie 8 hodín a 44 minút. Na tejto druhej verzie vidno aj viac detailov a detaily nie sú ovplyvnené šumom, pretože sa zvýšil aj pomer signálu ku šumu (SNR – signal noise ratio). Pri prvej verzii vychádza z hrubých výpočtov SNR 10 tak už pri druhej verzi je SNR 22.

Na fotenie som použil rovnakú techniku ako pri prvej verzii, tj. SW Quattro 150P f/4 s komakoretorom a reduktorom 0.86x s výslednou svetelnosťou f/3.45, kamera ZWO ASI 533 MC Pro v kombinácii s filtrom Optolong L-Pro.

A výsledná snímka:

M45 – Plejády
Pokračovať v čítaní →

Sadr región

Napísané , autor:

Oblasť Sadr je oblasť niekoľkých emisných hmlovín, ktoré sa nachádzajú okolo hviezdy Sadr v súhvezdí Labuť. Je známa aj pod označením IC 1318. Možno tu nájsť aj iné známe hmloviny ako napríklad hmlovina Motýľ (Butterfly) alebo hmlovina Srpok (The Cresent nebula, NGC 6888).

Keďže táto oblasť emisných hmlovín je dosť veľká a nezmestila by sa mi do zorného poľa mojej snímacej techinky, tak som sa rozhodol po prvýkrát skúsiť urobiť mozaiku v počte 2×3 (dva riadky po tri stĺpce). Celkový čas fotenia mi zabral 30 hodín a 10 minút rozdelných do deviatich nocí (od júna do júla). Fotil som čo s najširším ohniskorm (Askar FMA 180 Pro f/4.5) na kameru ZWO ASI 533 MC Pro. Keďže sa jedná o emisné hmloviny, zvolil som dualband filter (H alpha + OIII) Optolong L-Enhance.

Výsledná snímka:

Oblasť okolo hviezdy Sadr
Pokračovať v čítaní →

Otvorené hviezdokopy v súhvezdí Perzeus

Napísané , autor:

Súhvezdie Perzeus je pomenované podľa gréckeho antického hrdinu Perzea, syna Dia, ktorý v bájach zabil netvora Medúzu a bol manžel Andromédy. Týmto súhvezdím prechádza rovina Mliečnej cesty a je preto bohaté aj na otvorené hviezdokopy. Ja som si vybral štyri na fotenie.

NGC 869 a NGC 884

Tieto dve otvorené hviezdokopy sú známe aj pod názvom Chí a h Persei, dvojitá hviezdokopa. Sú dostatočne jasné, aby sa dali na dobrej oblohe vidieť aj voľným okom, ale ich krásu zobrazí lepšiu už malý trieder. Od Zeme sú vzdialené približne 7000 svetlých rokov.

NGC 896 a NGC 884
Pokračovať v čítaní →

C/2023 A3 (Tsuchinshan – ATLAS)

Napísané , autor:

V tíchto dňoch možno na večernej oblohe po západe Slnka pozorovať kométu C/2023 A3 (Tsuchinshan – ATLAS). Ide o kométu porovnateľnú s kométou C/1995 O1 (Hale-Bopp) z roku 1997, čo sa týka jasnosti.

V mojich končinách sa mi podarilo fotografovať kométu iba jednu noc, aj to bola noc s vysokou oblačnosťou. Ostatné noci boli posiate veľkou oblačnosťou.

Jeden pokus o krajinkársku verziu:

C/2023 A3 (Tsuchinshan – ATLAS)

A trochu detail:

C/2023 A3 (Tsuchinshan – ATLAS)

Viac info: https://astrob.in/n56dox/0/.

Messierove objekty M84 a M86 (a zopár kvazarov)

Napísané , autor:

M84 a M86 sú galaxie nachádzajúce sa v súhvezdí Panna. Spolu s ďaľšími galaxiami tvoria Kopu galaxií v Panne. V rámci tejto kopy spolu s ďaľšími galaxiami (NGC 4435, NGC 4438, NGC 4458, NGC 4461, NGC 4473, NGC 4477) tvoria aj Markarianovu reťaz, zdanlivo vytvárajúcu na oblohe krivku. Reťaz je pomenovaná po arménskom astronómovi Benjaminovi Egishevich Markarianovi, ktorý objavil, že galaxie v tejto reťazi sa pohybuju rovnakým smerom.

M84 je eliptická galaxia a objavil ju Charles Messier v roku 1781. Jej vzdialenosť od Zeme je 55 miliónov svetelných rokov. V rámci Kopy galaxií v Panne sa nachádza v jej strede.

M86 je takisto eliptická galaxia a taktiež ju objavil Charles Messier v roku 1781. Od Zeme je vzdialená približne 56 miliónov svetelných rokov.

Obidve galaxie sú zdanlivo blízko seba, takže v ďalehoľade so širším zorným polom sa zobrazia súčasne.

Galaxie (Markarianovu reťaz) som fotil ešte marci 2025 počas dvoch nocí s celkovou dobou integrácie 14 hodín a 54 minút. Ako výbavu som použil SW Quattro 150 P f/4 s komakorektorom a reduktorom 0.86x. Kamera bola použitá ZWO ASI 533 MC Pro s filtrom Optolong L-Pro.

Ako výsledok je táto snímka:

Markarianova reťaz (M84, M86, NGC 4438)
Pokračovať v čítaní →

Galaxia NGC 6946

Napísané , autor:

Galaxia NGC 6946 je špirálová galaxia nachádzajúca sa na hranici súhvezdí Cepfeus a Labuť. Od nás je vzdialená pripližne 25,2 milióna svetelných rokov. Bola objavená v roku 1798 Williamom Herschelom.

Táto galaxia ma prezývku aj „fireworks galaxy“, teda galaxia ohňostroj, kvôli tomu, že v nej bolo spozorovaných 10 supernov. Teda niečo ako ohňostroj. Na galaxiu sa pozeráme akokeby zhora. Spolu s našou Galaxiou patrí do Lokálnej skupiny galaxií.

Na fotenie tejto galaxie som použil refraktor SvBony Sv503 102 ED f/7 bez reduktora a ako kameru som použil ZWO ASI 533 MC Pro s filtrom Optolong L-Pro.

Výsledná fotka:

NGC 6946

Viac info: https://astrob.in/x0hk92/0/.