{"id":343,"date":"2024-03-27T20:15:40","date_gmt":"2024-03-27T19:15:40","guid":{"rendered":"https:\/\/martin-in.space\/?p=343"},"modified":"2024-03-27T20:19:33","modified_gmt":"2024-03-27T19:19:33","slug":"objekty-messierovho-katalogu-m45","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/martin-in.space\/index.php\/2024\/03\/27\/objekty-messierovho-katalogu-m45\/","title":{"rendered":"Objekty Messierovho katal\u00f3gu: M45"},"content":{"rendered":"\n<p>Plej\u00e1dy s\u00fa zn\u00e1ma otvoren\u00e1 hviezdokopa v s\u00fahvezd\u00ed B\u00fdk. Pozna\u0165 ich aj pod n\u00e1zvom Sedem sestier alebo Kuriaka. Charles Messier ich zaradil do svojho katal\u00f3gu 4. marca 1769 pod \u010d\u00edslom 45, tak\u017ee nes\u00fa ozna\u010denie M45. Len\u017ee Plej\u00e1dy boli zn\u00e1me u\u017e od staroveku a boli spom\u00ednan\u00e9 v dielach Hom\u00e9ra alebo Ptolemaiosa.<\/p>\n\n\n\n<!--more-->\n\n\n\n<p>Plej\u00e1dy s\u00fa od Zeme vzdialen\u00e9 pribli\u017ee 440 sveteln\u00fdch rokov a vek je pribli\u017ene 112 mili\u00f3nov rokov. Hviezdokopu tvoria v\u00e4\u010d\u0161inou modr\u00ed obri. T\u00fato hviezdopu mo\u017eno n\u00e1js\u0165 celkom \u013eahko aj z men\u0161\u00edch miest, kde nie je siln\u00e9 sveteln\u00e9 zne\u010distenie. Pom\u00f4\u017ee n\u00e1m k tomu aj jej tvar. Svoj\u00edm tvarom sa podob\u00e1 na s\u00fahvezdie Ve\u013ek\u00fd voz.  Vo\u013en\u00fdm okom mo\u017eno vidie\u0165 6 hviezd, ale ak by sme chceli vidie\u0165 v hviezdokope viac hviezd, tak je nutn\u00e9 vycestova\u0165 do oblasti s tmavou oblohou.<\/p>\n\n\n\n<p>Zoznam najjasnej\u0161\u00edch hviezd tejto hviezdokopy zobrazuje nasleduj\u00faca tabu\u013eka:<\/p>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-table\"><table class=\"has-fixed-layout\"><thead><tr><th>Hviezda<\/th><th>Magnit\u00fada<\/th><\/tr><\/thead><tbody><tr><td>Alcyone<\/td><td>2,86<\/td><\/tr><tr><td>Atlas<\/td><td>3,62<\/td><\/tr><tr><td>Electra<\/td><td>3,7<\/td><\/tr><tr><td>Maia<\/td><td>3,86<\/td><\/tr><tr><td>Merope<\/td><td>4,17<\/td><\/tr><tr><td>Taygeta<\/td><td>4,29<\/td><\/tr><tr><td>Pleione<\/td><td>5,09<\/td><\/tr><tr><td>Calaeno<\/td><td>5,44<\/td><\/tr><tr><td>Asterope<\/td><td>5,64<\/td><\/tr><tr><td>18 Tau<\/td><td>5,65<\/td><\/tr><\/tbody><\/table><figcaption class=\"wp-element-caption\">Najjasnej\u0161ie hviezdy v Plej\u00e1dach (zdroj: https:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Plej%C3%A1dy)<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n<p>Okrem samotn\u00fdch hviezd sa vo hviezdokope nach\u00e1dza aj reflexn\u00e1 hmlovina. Hmlovina pravdepodobne nie je pozostatok po tvorbe hviezd hviezdokopy ale hviezdokopa prech\u00e1dza touto hmlovinou na svojej p\u00fati po Galaxii. Samotn\u00e1 hmlovina sa najlep\u0161ie zobraz\u00ed na fotografi\u00e1ch. \u010ci je vidite\u013en\u00e1 aj vo\u013en\u00fdm okom (\u010falekoh\u013eadom, teda vizu\u00e1lne) sa ved\u00fa diskusie.<\/p>\n\n\n\n<h1 class=\"wp-block-heading\">Astrofoto<\/h1>\n\n\n\n<p>M45 som fotil ako ved\u013eaj\u0161\u00ed objekt, ke\u010f som \u010dakal kedy sa objav\u00ed na oblohe m\u00f4j objekt z\u00e1ujmu. Tomu zodpoved\u00e1 aj celkov\u00e1 doba integr\u00e1cie, iba 1 hodina a 36 min\u00fat. Po spracovan\u00ed sn\u00edmku som bol prekvapen\u00fd, ko\u013eko detailov sa objavilo. Hlavne hmlovina. Teraz u\u017e viem, \u017ee ke\u010f bud\u00fa op\u00e4\u0165 vhodn\u00e9 podmienky, tj ke\u010f bude vidno cel\u00fa noc, tak sa stane tie\u0165 hlavn\u00fdm objekom fotenia. <\/p>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-image size-large\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" width=\"1302\" height=\"1280\" src=\"https:\/\/martin-in.space\/wp-content\/uploads\/2024\/03\/M45-1302x1280.jpg\" alt=\"\" class=\"wp-image-344\" srcset=\"https:\/\/martin-in.space\/wp-content\/uploads\/2024\/03\/M45-1302x1280.jpg 1302w, https:\/\/martin-in.space\/wp-content\/uploads\/2024\/03\/M45-300x295.jpg 300w, https:\/\/martin-in.space\/wp-content\/uploads\/2024\/03\/M45-768x755.jpg 768w, https:\/\/martin-in.space\/wp-content\/uploads\/2024\/03\/M45-1536x1510.jpg 1536w, https:\/\/martin-in.space\/wp-content\/uploads\/2024\/03\/M45-2048x2014.jpg 2048w, https:\/\/martin-in.space\/wp-content\/uploads\/2024\/03\/M45-305x300.jpg 305w\" sizes=\"auto, (max-width: 1302px) 100vw, 1302px\" \/><figcaption class=\"wp-element-caption\">M45 &#8211; Plej\u00e1dy<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n<p>Viac inform\u00e1ci\u00ed o pou\u017eitej v\u00fdbave a postupe mo\u017eno n\u00e1js\u0165 na <a href=\"https:\/\/astrob.in\/ayqbw2\/0\/\">https:\/\/astrob.in\/ayqbw2\/0\/<\/a>.<\/p>\n\n\n\n<div class=\"wp-block-columns is-layout-flex wp-container-core-columns-is-layout-9d6595d7 wp-block-columns-is-layout-flex\">\n<div class=\"wp-block-column is-layout-flow wp-block-column-is-layout-flow\" style=\"flex-basis:100%\"><\/div>\n<\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Plej\u00e1dy s\u00fa zn\u00e1ma otvoren\u00e1 hviezdokopa v s\u00fahvezd\u00ed B\u00fdk. Pozna\u0165 ich aj pod n\u00e1zvom Sedem sestier alebo Kuriaka. Charles Messier ich zaradil do svojho katal\u00f3gu 4. marca 1769 pod \u010d\u00edslom 45, tak\u017ee nes\u00fa ozna\u010denie M45. Len\u017ee Plej\u00e1dy boli zn\u00e1me u\u017e od &hellip; <a href=\"https:\/\/martin-in.space\/index.php\/2024\/03\/27\/objekty-messierovho-katalogu-m45\/\">Pokra\u010dova\u0165 v \u010d\u00edtan\u00ed <span class=\"meta-nav\">&rarr;<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":344,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[10,43],"tags":[21,45,46,44],"class_list":["post-343","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-astrofoto","category-otovrene-hviezdokopy","tag-astrofoto","tag-messier","tag-messierov-katalog","tag-otovorene-hviezdokpy"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/martin-in.space\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/343","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/martin-in.space\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/martin-in.space\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/martin-in.space\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/martin-in.space\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=343"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/martin-in.space\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/343\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":348,"href":"https:\/\/martin-in.space\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/343\/revisions\/348"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/martin-in.space\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media\/344"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/martin-in.space\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=343"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/martin-in.space\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=343"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/martin-in.space\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=343"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}